šakal, -a m. (1. mn. -i, -ové) (z tur. driv. sanskrt.) 1. psovitá šelma podobná vlku: vytí hladových š-ů; přen. expr. dravý a podlý člověk: imperialističtí š-ové (Tvorba); zool. podrod Thos: š. obecný 2. arg. tajný (m.) (Včel.); → expr. zdrob. k 1 *šakálek -lka (R. Svob.), *šakalík, -a (Lid. nov.) m.